Home | BAC/Teze | Biblioteca | Jobs | Referate | Horoscop | Muzica | Dex | Games | Barbie

 

Search!

     

 

Index | Forum | E-mail

   

 Aceasta pagina isi propune sa va familiarizeze cu Slovacia, una dintre cele mai frumoase tari din centrul Europei. Speram ca aceasta pagina sa vina in ajutorul tuturor slovacilor din Romania dar si elevilor care studiaza limba slovaca.

 

 
 
 
 
 Meniu rapid  Portalul e-scoala | CAMPUS ASLS | Forum discutii | Premii de excelenta | Europa





 

 

 


Inapoi la cuprins
 

História Košíc

1141-1161 - Od polovice 12. storočia Košice patrili pod kráľa uhorského Gejzu II., ktorý pochádzal z dynastie Arpádovcov. Tento sa aj zaslúžil o založenie nižšie spomínaného opátstva v Krásnej.
1143 - Benediktínske opátstvo v Krásnej n/Hornádom pri Košiciach zasvätené P. Márii, vysvätil jágerský biskup Martýrius. V tom čase Košice v rámci cirkevnej organizácie pod Jáger.
Miesto, kde sa kláštor nachádzal, má však oveľa hlbšie historické korene. Na jeho mieste sa predtým nachádzalo staré slovanské sídlisko, pravdepodobne z 9. - 11. storočia.

Potom sa na tomto mieste nachádzal jednoloďový románsky kostolík, datovaný do 11. storočia a prestavaný v prvej polovici 12. storočia.

Benediktíni vystavali kláštor s trojloďovou románskou bazilikou s dvomi vežami. Bazilika pravdepodobne slúžila aj miestnym obyvateľom.

Kláštorné opátstvo v Krásnej n/Hornádom zaniklo pred rokom 1590, pretože podľa písomných prameňov bolo v tomto čase už v rozvalinách.

1162-1173 - Košice patrili pod vládu uhorského kráľa Štefana III. z dynastie Arpádovcov
1173-1196 - Vládu prevzal uhorský kráľ Belo III., rovnako z dynastie Arpádovcov
1205-1235 - Vláda dynastie Arpádovcov pokračovala kráľom Ondrejom II.
1216 - Písomné pramene z neskôr napísanej Spišskej kroniky prinášajú zmienku o kláštore v Košiciach, ktorý tu stál už v roku 1216
1230 - Z tohoto roku sa zachovala prvá známa písomná zmienka o osade - meste Košice, podľa ľubinskej listiny, ktorá informuje o kúpe pozemkov Košičanmi. Na základe tohoto záznamu si aj mesto pripomína svoje výročia.
1230 - Písomný záznam Jágerskej kapituly informuje o predaji pozemkov synom košického kňaza. Keďže záznam Košice neoznačuje ako possessio, ale termínom villa, je jasné, že ide o osadu - mesto. Na jeho mieste sa už pravdepodobne nachádzal kostol, historici sa domnievajú, že kostol sv. Mikuláša.
1235-1270 - Košice patrili pod vládu ďalšieho kráľa z rodu Arpádovcov, ktorým bol Belo IV. O jeho početných aktivitách nachádzame aj záznamy z okolia Košíc, napríklad z Čane, Turnianskeho hradu, Šebastoviec, Myslavy, zmienky o ňom sa nachádzajú aj v Korabinského lexikóne.
1241 - Začali boje po útoku Tatárov, ktorí vačíňali v celom okolí. Zmienku o tom ich činoch v terajšom okrese Košice-okoliev meste Jasov
13.IV.1249 - Kráľ Belo IV. sa snaží o opätovné osídlenie zeme vyplienenej po tatárskych vpádoch. Daroval pozemky hosťom zo Sene, ako aj privilégia, čo dovtedy užívali len hostia Košíc.
pravdepodobne okolo 1250 - Kaplnka sv. Michala už bola dostavaná. Tento údaj však spochybňuje viacero renomovaných historikov, ktorí sa nazdávajú, že tomu takto bolo až v druhej polovici 14. storočia.
1260 - Výstavba kostolaa sv. Mikuláša, ktorý sa nachádzal na mieste terajšieho Seminárneho kostola
okolo 1250-1270 - Výstavba pôvodného chrámu sv. Alžbety. Tento jednoloďový kostol sa však nezachoval a stál na mieste terajšieho Dómu sv. Alžbety. Svätyňa pôvodného kostola mala 11.5 x 10.25m a jeho hlavná loď 27.8 x 14m. Technické údaje o pôvodnom kostole sú známe z rekonštruckie dómu z 19. storočia.
1267 - Podľa listiny Štefana V. boli pozemky Horných Košíc darované hosťom z Košíc Samphlebenovi a Oblovi. Záznam o tom nájdete aj v histórii obce Haniska.
1270-1272 - Uhorský kráľ Štefan V. z dynastie Arpádovcov sa ujal vlády. Zmienku o jeho činnosti nájdete aj v záznamoch z tejašieho okresu Košice-okolie v histórii panstva Ploské.
okolo roku 1270 - Počiatky mestskej fortifikácie.
1272-1290 - Na uhorský kráľovský trón nastúpil Ladislav IV. z dynastie Arpádovcov. O jeho činoch sa dočítate aj v histórii viacerých obcí terajšieho okresu Košice-okolie, napr. Paňovce, Olšovany, Perín
1281 - Prvýkrát sú Košice označené termínom civitas namiesto villa, čiže obec. Z tohoto roku pochádza aj najstaršia známa mestská pečať s vyobrazením sv. Alžbety.
1283 - V Košiciach stál kostol sv. Alžbety, nemocnica pre chudobných, rodina Peréniovcov nechala stavať pre konventuálov svätého Františka františkánsky kostol s kláštorom.
1290-14.I.1301 - Na trón nastúpil uhorský kráľ Ondrej III., posledný panovník z dynastie Arpádovcov. O jeho aktivitách v okolí Košíc sa dočítate aj na stránke o stredovekej cirkevnej organizovanosti a osídľovaní okolia mesta.
okolo 1290 - Mestské hradby už obkolesovali a chránili Košice. Opevnená plocha mala 21 hektárov, mesto ako celok 57 hektárov.
1290 - Košice získali cirkevnú autonómiu. Toto privilégium potvrdzuje listina listina jágerského biskupa Ondreja. Okrem toho mesto získalo aj výsady s autonómiou v práve, súdnictve a užívaní fortifikácie
V.1301 - Na trón ako uhorský kráľ nastúpil Karol Róbert z rodu Anjou
27.VIII.1301 - Za českého kráľa bol korunovaný Přemyslovec Václav III. ako Ladislav V
1303-1311 - Vojna Košíc s rodom Omodejovcov. O omodejovcoch nájdete zmienky na týchto stránkach: história Malej Idy, história Obišoviec, Korabinského lexikón, história obce Svinica.
1303 - Košice vojensky i politicky pridali na stranu českého kráľa Ladislava V. (1301-1304)
1303 - Neúspešné letné vojenské ťaženie Košičanov na hrad Amadevár veľmoža Abu Omodeja. V tom čase tam bol ukrytý kráľ Karol Róbert z rodu Anjou.
1303 - Prvá písomá zmienka o v súčasnosti najstaršom kostole v Košiciach - Dominikánskom kostole
1304 - Pravdepodobne neúspešný vojenský útok Abovcov proti Košiciam
1305 - Otto Wittelsbach Dolnobavorský korunovaný za kráľa.
1307 - Kožušnícky cech získal priviélgium richtára, prísažných a celého mesta Košice. Ide o najstaršiu cechovú listinu v Uhorsku, ale viacerí historici jej hodnovernosť spochybňujú.
Košice majú vlastnú menu - košické mince.

Zmena postoja mesta v otázke uznania panovníka. Košice politicky, vojensky i hospodársky podporujú kráľa Karola z Anjou (1307-1342)

Prvý známy Košický richtár - Arnold

27.VIII.1308-1342 - Druhá korunovácia Karola Róberta z rodu Anjou
1310 - Palatín Omodej získava Košice do daru.
19.IX.1311 - Košičania spáchali úspešný atentát na palatína Omodeja a zajali jeho synov Johanessa a Davida.
3.X.1311 Spísanie dohody medzi mestom Košice a Omodejovcami. Košice sú zvýhodnené, vrátili sa im lesy, úžitok mal aj kráľ, ktorému pripadli hrady. Mesto Košice získalo od Omodejovcov rukojemníkov.

1312 - 31.V.-4.VI. Košice opäť obliehajú Omodejovci
5.VI.-11.VI.1312 K Omodejovcom sa pridalo vyše 800 vojakov zo Šarišského hradu, ktorých viedol Demetrios

12.VI.-14.VI.1312 Na vojenskú scénu vstupuje Matúš Čák Trenčiansky a jeho 1700 žoldnierov. Pridáva sa na stranu Omodejovcov. Mesto Košice sa ubránilo, na pomoc mu prichádza aj kráľ Karol Róbert s vojskom.

14.VI.1312 Omodejovci a vojsko Matúša Čaká sa vzdialilo od mesta.

15.VI.1312 Bitka pri Košiciach, zvaná pri Rozhanovciach

1319 - Povstanie Omodejovcov, potlačené aj Košičanmi.
9.IV. Košice oslobodené od platenia mýta v Abaujskej a Zeplínskej stolice. Privilégiá vydal Karol Róbert z rodu Anjou.

21.V. Kráľ oslobodzuje mesto aj od štátnej dane

1321 - Kráľ udelil Košičanom mincové výsady, tzv. mincové privilégium, podľa ktorého sa mohli v meste raziť aj strieborné dináre.
Pretože spomínané predechádzajúce výsady sa nezachovali v písomnej forme, kráľ Karol Róbert z rodu Anjou ich opätovne písomne potvrdil.

1323 - Richtárom mesta sa stal Arnoldus Villicus.
1324 - Košice navštívila v mene Poľského kráľovstva Rada mesta Krakov, dohody o vzájomných výhodách medzištátneho obchodu.
1332 - Richtárom mesta Košce sa stal Arnold Comes a svoju funkciu zastával do roku 1335.
1342 - 28.I. Košice získali od kráľa Karola Róberta privilégium úplnej súdnej právomoci
1342 - 21.VII.1342-10.IX.1382 Na trón nastúpil kráľ Ľudovít I. Veľký z rodu Anjou.
1343 - Richtárom mesta Košice sa stal muž menom Arnoldus.
1346 - 6.V.1346 Košice od Kráľa Ľudovíta Veľkého získavajú právo stíhať zlodejov a vrahov v Abovskej stolici v spolupráci so stoličnou vrchnosťou
Richtárom mesta sa stal muž menom Albertus. Svoju funkciu zastával do roku 1347.

1347 - 6.II. Mesto Košice kúpilo od potomkov Samphlebena Horné Košice
28.VII. Košice boli zaradené medzi hlavné kráľovské mestá a získali slobody ako Budín i právo skladu a trhu. Privilégiá Košiciam udelil Ľudovít Veľký.

18.X. Kráľovská kancelária upresňuje kráľovské výsady mesta

1349 - Mesto postihol mor
1351 - 24.VI. Cez Košice prechádzajú vojská Ľudovíta I. aj s kráľom, ktorý tiahne do Poľskam, aby pomohol v boji proti Litve v jej obrátení na kresťanskú vieru.
1355 - Richtárom Košíc bol Georgius Zenthffeer.
1356 - V Košiciach sa razia zlaté mince - florény
1357 - Požiar, pri ktorom pravdepodobne zhorel aj pôvodný kostol sv. Alžbety
1357 - Začiatok stavby Dómu sv. Alžbety
1361 - Kráľ Ľudovít Veľký udelil mestu právo generálneho skladu.
Richtárom mesta bol muž menom Albertus.

1366 - Košice vedú spor s johannitmi o mestskú nemocnicu. Po zásahu kráľovnej Alžbety vyšlo zo sporu víťazne mesto.
1369 - 6.V. Ľudovít Veľký udelil mestu Košice erb - ide o prvý erb udelený právnickej osobe, prvý mestský erb v Európe. Používať sa mohol, na mestskej pečati a mestskej vlajke.
V tomto roku získali Košice aj výsadu na predaj vína a došlo k dohode s Krakovom o obchode v Prusku a iných zemiach.

1371 - Mestom prechádza kráľ Ľudovít I. po návrate z vojny v Poľsku.
1372 - Košickí kupci získavajú výhody pri obchodovaní na tzv. tatárskej ceste a vo Ľvove.
1373 - V Košiciach sa konal snem poľskej šľachty s kráľom Ľudovítom Veľkým.
1374 - 17.IX. Košice opäť dejiskom snemu poľských stavov a kráľa Ľudovíta Veľkého.
1377 - Richtárom mesta bol muž menom Jacobus Stoyani. Svoju funkciu zastával do roku 1378.
1380 - Richtárom mesta bol Leonardus. Svoju funkciu zastával do roku 1382.
1385 - Richtárom mesta bol Jacobus Stoyan.
1387 - 31.III.1387-9.XII.1437 Na trón nastúpil Žigmund Lucemburský, ktorý sa v roku 1420 stal aj českým kráľom, od r. 1410 kráľom rímskym a od r. 1433 cisárom
1382 - Košice získavajú feudálne panstvo, nasjkôr nad dedinami Tejkeš, Myslava a Ťahanovce
1383 - V lete sa kráľovná Alžbeta a princezná Hedviga stretli v Košiciach s poľskou šľachtou. Hedviga bola prijatá na miesto poľskej kráľovnej. Vznikol tzv. Košický pakt.
1387 - V rokoch 1387 až 1437 sa v košickej mincovni razili aj denáre a dukáty.
1392 - V rokoch 1392-1422 došlo na tzv. luxemburskú prestavbu mestského opevnenia.
1394 - Podľa zápisov mestskej v knihe v Košiciach obchodovali kupci z Benátok, Norimberka, Nemecka, Rakúska, Česka, Moravy, Sliezka, Pruska a Poľska.
1394 - Zachovaná prvá písomná zmienka o mestskej škole.
1400 - Richtárom mesta bol Jacobus Kilianus.
1401 - V meste Košice sa nachádzajú 4 fary, 3 kláštory a 9 kostolov. V roku 1401 tu bola aj Slovenská ulica.
1402 - Zachoval sa písomný doklad, podľa ktorého v Košiciach pôsobili Františkáni.
Podľa odpustkovej buly pápeža Bonifáca IX., kto sa vyspovedá a dá príspevok na stavbu Dómu sv. Alžbety, dostane odpustok

1403 - Richtárom mesta bola Jacobus Stoyan. Svoju funkciu zastával do roku 1404.
1405 - Mesto zachvátil veľký požiar.
Richtárom mesta bol Ladislaus Knoblauch.

1406 - Košice od kráľa Žigmunda získavajú právo vysielať delegácie na zasadnutia kráľovského snemu.
1407 - Richtárom mesta bol Laurentius Ditel.
1408 - Richtárom mesta bol Jacobus Stoyan.
1410 - Richtárom mesta bol Georgius Greniczer.
1411 - Kráľ Žigmund Luxemburský udelil košickým výrobcom balvnárskych výrobkov - barchetu - monopol
1412 - 21.III.1412 V Košiciach sa stretáva uhorský kráľ Žigmund s poľským kráľom Vladislavom
19. IV. Snem mestských poslov z Košíc, Bardejova, Prešova. Levoče a Sabinova - tzv. Pentapolis

1416 - Richtárom mesta bol Ladislaus Kukelbrecht.
1420 - Rozostavaný Dóm sv. Alžbety získava novú stavebnú dielňu, mení sa aj jeho celkový vzhľad
1423 - Richtárom mesta bol Johannes Hebenstreit. Vo svojej funkcii zotrval do roku 1435.
1429 - Podľa listiny zo dňa 1.XI. kráľ Žigmund daruje Košiciam hrad Sokoľ
1432 - 1.II.1432 Kráľ Žigmund dopĺňa mnestský erb o najela so štítom.
1436 - Richtárom mesta bol Ladislaus Institor. Vo svojej funkcii zotrval do roku 1437.
1437 - 17.12.1437-1439 Nástup kráľa Albrechta Habsburského.
1439 - Richtárom mesta bol Tadeus Schynnagel.
1440 - V spore medzi Jagelovcami a synom Albrechta - Ladislavom Pohrobkom, Košice obsadil Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý bojoval na strane Ladislava Pohrobka.
15.V.1440-1457 Korunovácia Ladislava Pohrobka (dynastia Lucemburská) ako Ladislav V.

17.VII.1440-1444 Korunovácia Vladislava I. z dynastie Jagellovcov

Richtárom Košíc bol Augistinus Greniczer.

1439 - Po roku je Ján Jiskra z Brandýsa (*1400? - +1469?) je poverený matkou Ladislava Pohrobka - kráľovnou Alžbetou zabezpečiť trón pre jej syna. Ján Jiskra sa stal hlavným kapitánom mladého kráľa Ladislava v Uhorsku, pričom na strane Jagelovcov stojí ako kapitán Ján Huňady. Ján Jiskra zvoli Košice za svoje hlavné sídlo.
1440 - Hrad Sokoľ je už zrúcaný.
Starostom mesta bol Augustinus Greniczer.

1441 - Posilnenie mestských hradieb.
1443 - Richtárom mesta bol TADEUS SCHYNNAGEL.
1444 - Richtárom Košíc bol JOHANNES HEBENSTREIT.
1445 - Pravdepodobne v tomto roku sa zbúral tzv. Košický hrad na Hradovej. Demoláciu viedol Juraj Rozgony.
1446 - Najstaršie zachované písomné stanovy na území Slovenska - kupecký cech.
1448 - Starostom mesta sa stal AUGUSTINUS GRENICZER.
1449 - Boje Ján Huňadiho s Jánom Jiskrom o Košice.
1449 - Pápež Alexander VI. vydal odpustkovú bulu, podľa ktorej veriaci, čo sa v deň Nanebevzatia Panny Márie vyspovedajú a venujú príspevok na kostol sv.Alžbety poškodený po obliehaní mesta, dostanú odpustok
1452 - Starostom mesta sa stal STEPHANUS GROMER. Vo svojej funkcii zotrval do roku 1459.
1453 - Mesto získalo privilégium na ochranu proti nežiaducemu prílevu cudzincov.
1454 - Košice navštívil profesor viedenskej univerzity Leonard Brixenthal, ktorý tu prišiel upevniť poslušnosť a poriadok v radoch dominikánskych mníchov, čo podliehali bratríckemu učeniu o potrebe chudobnej cirkvi. Poveril mestskú radu, aby mníchov, ktorí by takéto veci hlásali, vyhnali z mesta.
1458 - 24.I.1458-1490 Po smrti Vladislava Jagelovského, akceptácii Ladislava Pohrobka Uhrami a smrti Ladislava Pohrobka sa na trón odstáva Matej Korvín - syn Jána Huňadyho.
Matej Korvín dal mestu privilégium, podľa ktorého môže raziť mince po vzore Budína, platné v celom Uhorsku.

1460 - Matej Korvín navštívil Košice.
1462 - Richtárom mesta sa stal AUGUSTINUS CROMER.
1464 - Richtárom mesta sa stal STEPHANUS CROMER.
1467 - Richtárom Košíc sa stal AUGUSTINUS CROMER.
1468 - Richtárom mesta sa stal JOHANNES TOCKLER.
1472 - Richtárom mesta Košice sa stal JOHANNES MUSSIKGANG.
1474 - Výstavba hlavného oltára v Dóme sv. Alžbety - jeden z najväčších neskorogotických oltárov v Európe.
1476 - Richtárom mesta sa stal JOHANNES TOCKLER.
1477 - Richtárom mesta sa stal FRANCISCUS CZOTMMAR.
1478-1479 - Kráľ Matej Korvín pobýva so svojim dvorom v Košiciach.
1479 - Richtárom mesta sa stal JOHANNES RUSSDORFER.
1480 - Košice majú takmer 10 tisíc obyvateľov.
Pápež vydal mimoriadne odpustky za odpustenie hriechov pre tých, ktorí prispeli na dostavbu Dómu sv. Alžbety.

1481 - Richtárom mesta sa stal JOHANNES TOCKLER.
1482 - Richtárom mesta sa stal PAULUS DORROHOLTZ.
Z tohoto roku pochádza najstarší známy písomný údaj, ktorý pojednáva o predmestských cintorínoch pred hradbami.

1484 - Približne v tomto roku sa vybudoval vonkajší pás hradieb okolo mesta. Kráľ odpustil mestu dane na dva roky.
1485 - Richtárom mesta sa stal CLEMENT CZYPSSER
1486 - Richtárom mesta sa stal PAULUS DORROHOLTZ
1487 - Richtárom mesta sa stal GEORGIUS FERBER.
1489 - Richtárom mesta sa stal JOHANNES RUSSDORFER.
1490 - 1490-1516 Korunovácia kráľa Vladislava II. z dynastia Jagelovcov
17.I.: Na Košice útočí poľsko-litevské vojsko Jána Alberta. Ide o prvé využitie delostrelectva voči Košiciam, ktoré vďaka hradbám mali pozíciu ako obrovský hrad. V dôsledku toho došlo k poškodeniu Dómu sv. Alžbety a kaplnky sv. Michala. Mestskú nemocnicu, ktorá stála pred mestskými hradbami v južnej časti, vojská zničili.

5.VIII.1491-XI.: Vojská Jána Alberta opäť útočia s využitím delostrelectva. Výrazné poškodenie Dómu svätej Alžbety a v obliehaných Košiciach vypukol mor.

1492 - Richtárom mesta sa stal STEPHANUS IRMESCH.
1494 - Snem umožnil mestu Košice rozšíriť právo skladu aj na obchod s vínom.
Na konci 15. storočia mali Košice 17 veží a cez ich hradby viedlo 5 brán.

1496 - Richtárom mesta sa stal GEORGIUS GABRIELIS.
1499 - Richtárom mesta sa stal JOHANNES OPITZER.
1500 - Richtárom mesta sa stal GEORGIUS SYBENBURGER.
1502 - 8.XII.: Kráľ Vladislav II. Jagelovský mení podobu erbu mesta Košice na súčasné stvárnenie.
1503 - Richtárom mesta sa stal GEORGIUS GABRIELIS.
1504 - Richtárom mesta sa stal MICHAEL KUKELBRECHT.
1506 - Richtárom mesta sa stal GEORGIUS GABRIELIS.
1508 - Pražský staviteľ Václav ukončil stavebné práce na Dóme sv. Alžbety do súčasnej podoby. Južná veža však ostala nedostavaná, ako je tomu doposiaľ. Na kaplnke sv. Michala pristavali svernú loď. Túto už v súčasnosti nemožno vidieť, pretože ju pri prestavne v rokoch 1902 až 1904 odstránili.
1510 - Richtárom mesta sa stal GEORGIUS SCHVARCZ.
1511 - Kráľ Vladislav II. Jagelovský udelil Košiciam výsadu, podľa ktorej mohla košická mincovňa raziť strieborné mince. Na ich výrobu bolo používané striebro zo Zlatej Idky, ktorá bola v držbe mesta Košice.
1512 - Richtárom mesta sa stal MATHIAS GREFF.
1514 - Richtárom mesta sa stal MICHAEL KUKELBRECHT.
1516 - Interiér Dómu sv. Alžbety sa doplnil o bočný oltár Navštívenia a bočný oltár Metercie.
1516-1526 Na trón nastúpil kráľ Ľudovít II. z rodu Jagelovcov.

1526 - 29. VIII.: Bitka pri Moháči, kde turecké vojsko zvíťazilo nad uhorským a získalo voľný priechod do Uhorskej nížiny, teda aj na Košice.
10. XI.: Časť šľachty uznala Jána Zápoľského za kráľa.

16. XII.: Iná časť šľachty uznala ako kráľa Ferdinanda I. z rodu Habsburgovcov. (1526-1564)

1527 - 15.X.: V spore o kráľovskú korunu Košice vyjadrili podporu Ferdinandovi I. Habsburskému.
1531 - Košice zachvátil ničivý požiar.
1532 - Mesto získalo do vlastníctva Levočský dom. V súčasných Košiciach existujú už len dve stredoveké stavby, ktoré nepatrili medzi cirkevné stavby. Ide o spomínaný Levočský dom a Miklušovu väznicu.
1536 - Ján Zápoľský, bojujúci o svoju pozíciu na tróne, obsadil Košice, ktoré vyjadrili podporu Ferdinandovi I. V meste prebiehalo veľké rabovanie a nemecké obyvateľstvo, ktoré tu žilo od čias kráľa Bela IV., bolo vysídlené a nahradené Maďarmi.
1542 - Levočský dom získalo od Alexiusa Thurza mesto Levoča.
1552 - 14.VI.: Cisár opäť získava kontrolu nad Košicami. Mesto posilňuje o vojenskú jednotku s mestským kapitánom, pričom ich úlohou je i ochrana privilégií, ktorými Košice disponovali.
7. VI.: Nariadením Ferdinanda I. získavajú košickí Maďari rovnaké práva, ako majú starousadlí košickí Nemci a iní dlhodobí obyvatelia mesta. Prílev maďarského obyvateľstva do Košíc bol najvýraznejší najmä po bitke pri Moháči, keď utekali pred Turkami a po dočasnom obsadení Košíc Jánom Zápoľským, ktorý sa takto pomstil zato, že mesto nepodporovalo jeho nároky na trón.

1553 - Dominikánsky rád bol prepadnutý ozbrojencami na čele s richtárom Jánom Lippayom. Mníchom vydrancovali ich kláštor, kostol aj archív ostali vydrancované.
1554 - V pohnutých časoch reformácie sa Dóm sv. Alžbety dostal do vlastníctva protestantskej cirkvi.
1556 - Mohutný požiar zničil podstatnú časť mesta, zaniklo viacero významných stavieb.
6.VI.: Dominikánsky mníšsky rád podpísal zmluvu s mestom, podľa ktorej prenajali Košiciam svoje majetky. Keďže ich kostol a kláštor boli v roku 1553 vyrabované a začaitkom roka 1556 ešte aj zničené požiarom, mnísi opustili mesto.

14.VII.: Ferdinand I. Habsburský odovzdal opátstvo z Krásnej nad Hornádom trnavskej škole. Historici sa však domnievajú, že v tomto čase už bolo opátstvo opustené.

1557 - Po ničivých požiaroch bolo nutné uliať nový zvon pre Dóm sv. Alžbety. Takto vznikol zvon Urban, ktorý vážil 7 200 kg. Zničený bol v roku 1966 pri požiari Urbanovej veže. Podľa povesti zvon dostal meno Urban aj podľa niekdajšieho zvonára, ktorý zvonením v kostole varoval Košičanov, aby ratovali svoj majetok, ale sám pritom uhorel. Keďže nový zvon vznikol z roztavených zvytkov starých, ktoré sa žeravé rozliali po Urbanovom tele, povesť tvrdí, že vo zvone sa nachádzala aj Urbanova duša.
Časť pokladu Dómu sv. Alžbety bol daný ako záloha mestu Bardejov. Niektoré jeho časti sú tam uložené doposiaľ. Košice po požiaroch získavajú pomoc pri rekonštrukcii opevnenia od miest Bardejov, Levoča a Prešov.

1564 - Na trón nastúpil Maximilán I. Habsburský. Vládol do roku 1576.
1568 - Spišská komora založila svoje sídlo v Košiciach.
1576 - Na trón nastúpil Rudolf II. Habsburský. Vládol do roku 1608.
1578 - Mesto Košice na opustenom a požiarom zničenom Dominikánskom kostole dalo opraviť strechu a zriadilo tam sklad potravín.
1583 - V Košiciach pobýva vyslanec pápeža Gregora XII. Antol Possevino. Jeho úlohou je uzatvorenie mieru medzi Rudolfom II. Habsburským a poľským kráľom Štefanom Báthorym.
1584 - V januári mesto dostalo nariadenie Rudolfa II. Habsburského, ktoré vydal 31. augusta 1583. Týmto cisár nariadil, aby bol v jeho krajinách prijatý gregoriánsky kalendár, ktorý 24. februára 1582 schválil pápež Gregor XIII.
1597 - Jágerská kapitula sa na základe nariadenia kráľa sťahuje do Košíc. Stalo sa tak v dôsledku vojenského obsadenia mesta Jáger (Eger).
1600 - Na začiatku 17. storočia patrili Košice pod vládu kráľa a cisára Rudolfa II. Habsburského. Na trón nastúpil 1576 - 1608.
1603 - 11. XI.: Cisár Rudolf II. Habsburský vyzval magistrát Košíc, aby vydal Dóm. sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala katolíckej cirkvi. Stalo sa tak na výzvu generála Barbiana. Kostol i kaplnka mali patriť spätne pod Jágerskú kapitulu.
1604 - 7. I.: Generál Barbiano odovzdal rozkaz, ktorým odovzdal Dóm sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala katolíckej cirkvi. Richtár Košíc Jan Bocatius a evanjelická mestská rada odchádzajú do Prahy, kde žiada u cisára Rudolfa II. o zmenu rozhodnutia. Po neúspechu žiadajú o pomoc Štefana Bočkaja.
Mesto sa dostáva pod ochranu vojsk Jána Bočkaja. Bočkaj do Košíc prišiel 11. 11. 1604. Toto mesto si vybral za svoje sídlo protihabsburských povstaní a zotrval v ňom až do svojej smrti v roku 1606. Dóm sv. Alžbety odovzdal evanjelikom a kaplnku sv. Michala Slovákom (!). V čase jeho ovládania mesta tu dva razy zvolal zasadnutie snemu a prijal návštevu sultána.

1606 - 22. XII.: Smrť Štefana Bočkaja. Z mesta bol vynesený v rakve dolnou bránou dňa 3. februára 1606.
1607 - 15.II.: Po Bočkajovej smrti mesto Košice stratilo vojensky silného ochrancu a uzatvorilo tzv. Viedenskú mierovú dohodu, ktorou prisahalo vernosť cisárovi Rudolfovi II. Habsburskému.
1610 - Košice majú prvú tlačiareň. Jej majiteľom je Ján Fischer.
1619 - Na trón nastupuje Ferdinad II. Habsburský, ktorý vládol až do roku 1637.
V západnej časti mesta vypukol požiar. Zhorelo okolie dominikánskeho kostola, mäsiarska ulica, poškodené bolo aj opevnenie mesta. Drasticky zomrelo viacero obyvateľov mesta.

3. IX.: Pri Košiciach sa pohybujú vojská protihabsburského povstania Gabriela Bethlena, ktoré vedú Juraj Rákoci, Štefan Nyáry, Mikuláš a Štefan Monoky. Vedenie mesta s vedením vojsk uzatvorilo dohodu, podľa ktorej povstalecké vojská zachovajú výsady mesta a práva jeho obyvateľov. Po jej uzatvorení dohody - 5. 9. 1619, do mesta malo prístup maximálne 200 žoldnierov.

21. IX.: Do mesta vstúpil samotný Gabriel Bethlem a zotrval tu osem dní. Odtiaľ vojensky vyrazil na Bratislavu, kde ukoristil kráľovskú uhorskú svätoštefánsku korunu. Na spiatočnej ceste priniesol kráľovskú korunu do Košíc. Ešte pred návratom do mesta bol 25. VIII. vyhlásený za kráľa, avšak sám sa nedal nikdy korunovať. Stal sa sedmohradským kniežaťom - tzv. protikráľom.

1624 - Pred mestskými hradbami necháva Gabriel Bethlen budovať vojenskú pevnosť - citadelu, v ktorej mala ostať vojenská posádka, aby neobťažovala mešťanov, a zároveň chrániť mesto. Táto veľká pevnosť bola vojensky využitá iba raz.
1626 - 2. III.: V Levočskom dome sa konala svadba Gabriela Bethlema s Katarínou Brandeburskou. Nevesta prišla do Košíc z Berlína v slávnostnom sprievode s 225 členným doprovodom na 39 vozoch.
1629 - Zomiera ochranca Košíc a vodca protihabsburských povstaní Gabriel Bethlem a Košice sa opäť dostávajú pod priamy vplyv cisára Ferdinanda II. Habsburského.
1630 - V Košiciach je richtárom Michal Wass - v rokoch 1630 až 1634.
1631 - Najstaršia známa košická historická kronika
1632 - Sedliacke povstanie malo svoj koniec v meste Košice. Tu bol rozštvrtený jeho vodca Peter Czászár.
1637 - Na trón nastupuje Ferdinand III. Habsburský, ktorý vládol do roku 1657.
1644 - 2. II.: Protihabsburské povstania pokračujú. Na ich čele stojí sedmohradské knieža Juraj Rákoci, ktorý sa vydal s vojskom na Horné Uhorsko, aby obsadil mesto Košice a územie terajšieho východného Slovenska.
23. II.: Vojská Juaraja Rákociho sa usasili pred mestom Košice. S ich vodcom vyjednáva hornouhorský kapitán so sídlom v Košiciach Adam Forgách. Juraj Rákoci potvrdil zachovanie mestských výsad a privilégií, za čo musel Adam Forgách Košice opustiť. Juraj Rákoczy vstupuje do mesta, ktoré dobyl bez boja.

1648 - 11.X.: Juraj Rákoci I. zomrel a Košice sa opäť dostali pod priamu moc habsburgovcov, zastúpenú cisárom Ferdinandom III.
Mesto Košice bolo pripojen0 k Sedmohradsku.

1650 - Košice navštívil palatín Pavol Pálfy. Opätovne sa tu vrátila aj Jágerská kapitula, ktorá dočasne sídlila v Jasove.
V Košiciach zakladá svoje stredisko rád jezuitov.

1654 - 29.XII.: Rád jezuitov z poverenia Ferdinanda III. získal Kráľovský dom, kde dovtedy sídlil hornouhorský kapitanát. Tu jeuiti zriadili svoju školu.
1657 - 26.II.: V Košiciach vzniká akadémia. Na jej založenie poskytol peniaze vtedajší jágerský biskup Benedik Kisdy.
1657 - Na trón nastupuje cisár Leoplod I. Habsburský, ktorý vládol do roku 1705.
28. II.:V meste vznikla Košická univerzita, ktorá mala teologickú, filozofickú a filologickú fakultu. Na dve storočia bola v Košiciach najvýchodnejšia európska univerzita.

1660 - 7. VIII.: Cisár Leopold I. potvrdil Zlatou bulou založenie Košickej univerzity. Týmto získala rovnaké privilégia a práva ako ostatné ríšske univerzity - napríklad Kolínska, Pražská, Viedenská, alebo Olomoucká.
1661 - Košice navštívili zástupcovia stredoeurópskych univerzít, aby boli osobne prítomní pri prvom menovaní doktorov, ktorí ukončili svoje štúdia na Košickej univerzite.
1667 - Podľa majetkového súpisu majiteľov domov sa v Košiciach nachádzalo 520 domov.
1671 - V rokoch 1671 až 1681 sa vystaval jezuitský kostol pri Košickej univerzite. jeho výstavbu štedro podporila Žofia Báthoryová.
V rokoch 1671 až 1677 bola pred južnou bránou mestských hradieb postavená vojenská citadela.

1674 - 22.VIII.: Obrovský požiar, ktorý začal na Mäsiarskej ulici, zničil 155 domov a obilnú sýpku v dominikánskom kláštore, ktorý bol v tom čase opustený a slúžil ako sklad. Pri mestsklej Forgáchovej bráne vybuchol sklad s pušným prachom, ktorý vyhodil do povetria celú vežu. Zomrelo 28 ľudí.
1676 - V marci sa v Košiciach vyskytlo zemetrasenie.
1677 - 18. VIII: V košickom jezistkom skostole bol pochovaný František I. Rákoci.
1678 - Mesto zachvátil ďalší ničivý požiar.
1682 - 21. VIII.: Thökölyho protihabsburské povstanie zasiahlo Košice. Kežmarský magnát Imrich Thököly s kuruckým vojskom pritiahol k mestu. Na vyjednávaní cisársky veliteľ a hornouhorský kapitán generál Lamb, ako i richtár Andrej Vido odmietli vydať mesto kurucom.
14.-15.VIII.: Kurucké vojská v noci dobili ciradelu v južnej časti pred mestskými hradbami, odkiaľ spustili paľbu na Košice. Mesto sa vzdalo v poludňajších hodinách.

19. VIII.: Košice museli opustiť jezuiti, ktorí tu založili univerzitu a františkáni. Ich kostoly dostali do užívania protestanti.

1684 - V tomto, alebo tesne po tomto roku boli v Košiciach popravení významní zajatci kuruckých vojsk. Medzi nich patril Žigmund Drugeth, František Bárkoczi, Andrej Semsey, Štefan Macsay a Ján Melczer.
1685 - V septembri obkľúčila Košice armáda Aenesa Caprara. Aenes Caprar bol predtým košickým kapitánom, stál na strane habsburského cisára a získal preň i mesto Prešov. Imrich Thököly sa vzdal.
1686 - 2. I.: Dóm sv. Alžbety som spätne vydaný do rúk katolíkom. Od týchto čias ostáva katolíckym chrámom. Protestanti neboli vyhnaní, ale museli si vybudovať nové chrámy, na ktoré dostali pozemky mimo hradbami chránených častí mesta.
1697 - 16. december - cisár Leopold I. vydal príkaz, podľa ktorého sa mal dominikánsky rád vrátiť do Košíc.
1698 - Z nariadenia manželky cisára Leopolda I. sa v Košiciach zakladá kláštor Rádu uršulíniek. Do Košíc sa vracia aj Rád dominikánov.
1703 - Košice začína obliehať vojsko Františka Rákociho II.
1704 - 21. X.:Po ročnom obliehaní sa mesto dostalo do moci kuruckých vojsk Fratiška II. Rákociho. Na čele tejto jednotky protihabsburského povstania stál Šimon Forgách. Stalo sa tak deň potom, čo cisárska posádka vedená generálom Herkulom Montecucollim opustila Košice. Začína sa s veľkými opravami vojnou zničeného mesta, majmä s rekonštrukciou jeho hradieb.
1705 - 1. IX.: Uhorský snem zvolil za vodcu uhorskej konfederácie Fratiška II. Ráociho. Zároveň mu dal titul knieža. Tento akt bol jednotiacim prvkom veľkej časti uhorskej šľachty účastnej na protihabsburských stavovských povstaniach. Legitimity zo strany cisárskeho dvora sa ich činu, samozrejme, nedostalo.
Na cisársky trón nastupuje ďalší Habsburg - Jozef I. Vládol do roku 1711.

1706 - 9. IX.: Na Košice, ako na baštu protihabsburských povstaní, zaútočili cisárske vojská vedené Rabutinom. Po deviatich dňoch neúspešne odtiahli.
Košice navštívil František II. Rákoci, ktorý si mesto vybral za svoje sídlo v rokoch 1706-1707. Obýval budovu terajšieho Slovenského technického múzea.

1709 - V Košiciach vypukol mor, ktorý tu vyčíňal až do roku 1710, podľa niektorých zdrojov do roku 1711. Na pamiatku jej obetí bola v Košiciach postavená Immaculata.
1711 - 20.IV.: Habsburské vojská vedené generálmi Ebergínyim, Viardom a Löffelholzom drancovali okolie mesta.
25.IV: Aby sa masaker nešíril, mesto Košice umožnilo vstup habsburským generálom za hradby. Títo dojednali s veliteľom Košíc - Danielom Eszterhászym podmienky kapitulácie Rákociho vojska.

26. IV.: Do mesta vstúpili habsburské vojská.

1. V. :Po porážke kuruckých vojsk Habsburgovci navrhli Františkovi II. Rákocimu tzv. Satmársky mier. Rákoci nesúhlasil so zmluvou a radšej prijal vyhnanstvo v Anglicku, potom vo Francúzsku. V roku 1717 prijal pozvanie tureckého slutána a odišiel do Konštantinopolu, v roku 1720sa presťahoval do mesta Rodošto. Zomrel v 8. IV. 1735, ale jeho telesné pozostatky boli 29. X. prevezené do Košíc. Je pochovaný v Dóme sv. Alžbety.

1711 - Na trón nastupuje ďalší Habsburg - Karol III., ktorý vládol do roku 1740.
1713 - Veľké zmeny v meste. Za južnými hradbami sa búra vojenská pevnosť - citadela. Začínajú sa dláždiť mestské ulice. Všetko sa deje na priamy príkaz cisára Karola III.
1714 - V meste sa začala výstavba kaplnky sv. Rozálie, ktorá je ochrankyňa pred morom. Kaplnka bola ukončená v roku 1715.
1720 - Na pamiatku obetí moru, ktorý zachvátil Košice najmä v roku 1710, sa na mieste niekdajšieho vojenského popraviska v centre mesta začalo stavať súsošie Immaculata. Dokočené bolo v roku 1723.
1730 - V južnej časti mesta za hradbami bol postavený Kostolo sv. Ducha.
Začal nový stavebný rozvoj mesta, ktorý trval až do roku 1789. Bol zrekonštruovaný Dóm sv. Alžbety, dominikánsky a františkánsky kostol i kaplnka sv. Michala.

1741 - 4. augusta bol opätovne vysvätený Dominikánsky kostol, ktorý bol nasjkôr asi 100 rokov opustený a potom 40 rokov trvali rekonštrukčné práce.
1737 - Za mestom sa pri Starej spišskej ceste začala stavať Kalvária.
1740 - Na trón nastúpila habsburská cisárovná Mária Terézia. Vládla 40 rokov až do roku 1780.
1762 - Košice získali od pápeža Klementa XIII. povolenie usporadúvať odpoust v kaplnke sv. Rozálie. Bolo to možné raz ročne na prvú nedeľu po sviatku sv. Rozálie, ktorý pripadá na 4. september.
1767 - Dominikáni dobudovali kláštor, ktorý sa nachádza na Mäsiarskej ulici.
1770 - 4. VI.: Košice navštívil Jozef II. - syn Márie Terézie a ostal tu dva dni.
1771 - Sčítaním obyvateľov Košíc sa zistilo, že v meste žije 5130 ľudí.
V dôsledku preľudnenia a hygienických rizík bolo zakázané pochovávanie na cintorínoch, ktoré sa nachádzali priamo v meste chránenom hradbami.

1773 - Zakázaním Rádu jezuitov ukončila svoju činnosť aj Košická univerzita.
1775 - Požiar Dómu sv. Alžbety.
1776 - Košická univerzita, ktorá ukončila svoju činnosť v roku 1773, opäť pokračuje vo vzdelávaní, ale už ako Košická kráľovská akadémia a nepatrí jezuitom.
1779 - Výstavba Župného domu, v ktorom dnes sídli Východoslovenská galéria.
1780 - Na trón nastupuje ďalší Habsburgovec, syn Márie Terézie - Jozef II. Vládol do roku 1790.
Začala výstavba mestskej radnice.

1782 - Výstavba budovy v barokovo-klasicistickom slohu, v ktorej vznikol chýrny košický ubytovací hostinec Čierny orol.
1783 - Návšteva Košíc cisárom Jozefom II.
1784 - V Košiciach vzniká prvá hudobná škola.
Pevnostné hradby strácajú na význame. Na viacerých miestach dochádza k ich prerážaniu a predmestia splývajú s mestom.

1785 - V Uhorsku sa cisárskym dekrétom ruší nevoľníctvo.
1787 - V centre mesta, na mieste terajšieho Štátneho divadla, sa stavala rozsiahla budova viacúčelového významu, ktorej horné poschodie slúžilo ako divadlo.
1788 - V divadelnej budove sa odohralo prvé predstavenie a divadlo Košičanom slúžilo až do 19. III. 1894.
1790 - Na trón nastupuje habsburský cisár Leopold II. Vládol krátko, do roku 1792. V tom čase mali Košice približne 10 tisíc obyvateľov.
1792 - Na trón nastúpil habsburský cisár František I., ktorý vládol do roku 1835.
1795 - Katastrofický požiar úplne zlikvidoval tretinu mesta.
1797 - 5. február - narodil sa podnikateľ: železiar, národohospodár a verejný činiteľ JURAJ ANDRÁŠI, spoluzakladateľ a funkcionár hospodárskych spolkov
1799 - Napoleonské vojny majú vplyv aj na Košice. Cez mesto prechádzajú vojská maršála Suvorova.
1802 - V meste sa nachádza prvá košická manifaktúra na výrobu kameninového riadu.
1803 - Až v roku 1803 sa odstránili zbytky vojenskej citadely pred južnou bránou, ktorú začali demolovať v roku 1713.
1804 - 5. VIII.:Košice majú vlastné biskupstvo, a to z poverenia pápeža Piusa VII. Pod biskupstvo patrili abaújska, šarišská a zemplínka župa. Stalo sa tak 5. augusta a Košice už nepatrili pod biskupov z Jágera (Eger).
18. XII. V Dóme sv. Alžbety bol uvedený do biskupského stavu niekdajší jágerský prepošt András Szabó. V Košiciach vznikol aj Biskupský palác.

1805 - Mesto sa výraznejším spôsobom zbavuje hradieb.
Na prelome rokov 1805 a 1806 do mesta vojská generála Kutuzova. Zdržali sa tu 3 dni, stalo sa tak po prehranej bitke pri Slavkove.

Košice sa stali azylovým centrom habsburskej cisárskej rodiny aj na rok 1809. Dňa 20. XI. tu prišiel 12 ročný následník trónu Ferdinand, neskôr Mária Lujza (potom manželka Napoleona), Jozef, František, Mária Klementína, Karolína, Mária Anna a trojmesačný Ján.

Na mieste niekdajších hradieb na terajšej Mlynskej ulici vyrastá Evanjelický kostol.

1813. - Zaplavenie košických minerálnych kúpeľov rozvodneným Hornádom.
Sčítanie obyvateľov vykazuje, že v Košiciach žije 11 963 mešťanov.

1814 - Vznik prvej mestskej nemocnice.
Evanjelický kostol na Mlynskej ulici ukončený.

1820 - 24. XII. Presne na vianoce mesto postihol požiar, pri ktorom bolo zničených 99 domov a ďalších 117 stavieb.
1821 - Na návštevu Košíc prišiel ruský cár Alexander I.
1828 - V Košiciach sa rozmáhala remeselnícka výroba. Pracovalo tu 460 remeselníckych dielní.
1830 - Mesto pokračuje v likvidácii hradieb. Zbúraná južná brána, ktorá na nachádzala v priestoroch pred terajšou vedeckou knižnicou.
1831 - Sčítanie obyvateľstva ukázalo, že v Košiciach žilo 12 042 mešťanov.
Počiatok európskej epidémie cholery sa prejavil aj v Košiciach. Prvý Košičan zomrel na zákernú chorobu 17. VII. 1831. Epidémia trvala do septembra a za necelé tri mesiace v Košiciach na choleru zomrelo 1247 ľudí.

1834 - Ďalšie zemetrasenie v Košiciach. Poľkodených bolo niekoľko domov, okrem iného aj Dóm sv. Alžbety.
1835 - Na trón nastúpil Ferdinand I. Vládol do roku 1848.
1840 - Rozširuje sa západná časť mesta. Búrajú sa hradby, zasypávajú priekopy, pripravuje sa ďalší mestský rast.
15. IX.: Požiar na Mäsiarskej ulici. Zhorelo 22 domov aj uršulínsky kostol.

Zrovnoprávnením náboženského vyznania v Košiciach dochádza k výraznému nárastu a usadzovaniu židovského obyvateľstva.

1841 - 28.V.: Požiar v centre mesta, ktorý zničil niekoľko domov, vyhorel aj Biskupský palác.

1844 - Vznik Košickej sporiteľne "Kassai Takaréknztár", ktorú založil Ján Fiedler.
1845 - Povodeň, ktorá zasiahla až do centra mesta, zaplavila aj podzemie Dómu sv. Alžbety, takže bola nutná rekonštrukcia.
1846 - Mohutný požiar zničil strechu dominikánskeho kláštora a kostola.
1848 - Na začiatku roku vypukla v Uhorsku revolúcia za Rakúsko-Uhorské vyrovnanie. Aktívne sa zapojilo aj mesto Košice.
V decembri, presne 11.12. sa tu konala tzv. Košická bitka, kedy do mesta za Habsburgovcov vtrhol generál Schlick. Bojovalo sa najviac na území terajšej obce Ťahanovce, mestskej časti Džungľa a na záver v oblasti Barce, kde habsburskí žoldnieri zahranali bojujúcich Košičanov. Mestskí radní, keď videli, že mesto prehralo, vítali cisárske vjská pred radnicou. Starostom bol František Dessewfy.

2. XII.: Na trón nastúpil František Jozef I., ktorý vládol do roku 1916.


1849 - 4.I.: Maďarské vojská pod vedením Lajosa Mészarosa sa neúspešne pokúsili osolobodiť Košice.
9.II.: Generál Schlick prehral bitku pri Branisku opustil Košice, ktoré sa dostali pod ochranu maďarských dobrovoľníkov na čele s generálom Gögeim.

20. II.: Cisárske vojsko vytlačilo z Košíc vojská generála Görgeiho.

24. II. Košice navštívil Ľudovít Štúr a stretol sa tu s Jonášom Záborským.

marec: František Blaudek s približne 800 dobrovoľníkmi prichádza ku Košiciam. Bojujú na strane viedenského cisára. Prichádza aj Štúr, Hurban a Hodža, v okolí Košíc verbujú dobrovoľníkov.

Ešte v marci Košice opätovne obsadil generál Dambinský s povstaleckým vojskom. Pred príchodom ruských vojsk však Košice opustili.

24. VI.: Príchod ruských vojsk na pomoc viedenskému cisárovi. Dvestotisícová armáda (!) prechádza cez Košice. V Košiciach sa ubytoval ruský veľkoknieža Konštantín a knieža Paskevič.

Vojensko-politické udalosti komplikuje morová epidémia, počas ktorej zomrelo 822 Košičanov a asi 4 tisíc ruských vojakov.

V meste žilo približne 14 tisíc mešťanov.

1852 - 10. VIII.: Košice navštívil cisár František Jozef I.
1856 - V Košiciach funguje telegraf. V júli prišiel prvý telegram z Budapešti.
1857 - 31.VIII - 3.IX.: Košice opäť navštívil cisár František Jozef I., aby uvidel prvú priemyselnú výstavu.
1860 - Dobudovanie železničnej trate. Prvý vlak prišiel do Košíc 5. VII. 1860. Za terajšou Mlynskou ulicou vzniká park.
1866 - V meste vzniká Plynárenská účastinná spoločnosť.
1867 - Rakúsko-Uhorské vyrovnanie. V Košiciach nastúpila epocha citeľnej maďarizácie.
1869 - Založenie Samovzdelávacieho spolku košických remeselníkov.
1870 - začiatky zavádzania plynového osvetlenia v meste.
1871 - Rozdelenie moci na výkonnú a súdnu.
1872 - Počiatky predchodcu terajšieho Východoslovenského múzea - vzniklo Hornouhorské múzeum.
17. december-Zomrel podnikateľ: železiar, národohospodár a verejný činiteľ JURAJ ANDRÁŠI, spoluzakladateľ a funkcionár hospodárskych spolkov

1872 - Dnešnú Strednú priemyselnú školu strojnícku založili 9. októbra 1872 ako súkromný ústav - trojročné vyššie strojnícke učilište.
V Košiciach vyčíňa epidémia cholery. Za obeť jej padlo 4533 obyvateľov mesta.

1873 - Otvorenie legendárneho hotela Schalkház, ktorý stál na mieste terajšieho hotela Slovan.
1874 - V Košiciach vzniká korčuliarsky spolok.
1876 - Založenie prvého robotníckeho časopisu na Slovensku.
1877 - Radikálna rekonštrukcia - Dómu sv. Alžbety.
1891 - Počiatky rozvoja telefónnej siete v Košiciach.14. XI.: Prevádzkovanie prvej časti mestskej koňskej železnice, ako predchodcu terajšieho Dopravného podniku mesta Košice.
- Počiatky rozvoja telefónnej siete v Košiciach.
- Dominikánsky rád zriadil Prvý košický denný útulok pre deti z rodín chudobných robotníkov.
1896 - 6. IX.: Ukončenie rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety a jeho opätovné vysvätenie.
1898 - Založenie cyklistického spolku.
Výstavba nového múzea a divadelnej budovy, ktorá bola ukončená v roku 1899.

1899 - 28. IX.: Prvé predstavenie v novom divadle sa uskutočnilo 28.IX.1899 predvedením hry Bánk-bán.
Mesto má asi 44 000 obyvateľov
1900 - 11. apríl: V Košiciach sa narodil známy spisovateľ maďarského pôvodu Sándor Márai.
Vtedajšie Hornouhorské múzeum, dnes Východslovenské múzeum, Košice medzinárodne preslávilo. Na Svetovej výstave v Paríži múzeu udelili ocenenie za historickú expozíciu.

1901 - Ukončenie výstavby hlavnej budovy súčasného Východslovenského múzea na nám.Maratóna mieru
Likvidácia Drevného trhu, na jeho mieste vyrástol park.

1904 - Odstránenie bočnej lode z kaplnky sv.Michala. Mesto tak prišlo o súčasť gotickej stavby, ktorá bola pristavaná v 16. storočí.
V Košiciach sa narodil akademický maliar Ľudovít Feld.

1906 - 29. X.: Slávnostný sprievod priniesol do Košíc telesné zostatky Františka II. Rákociho, ktorý zomrel v azyle trureckého mesta Rodošto. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Dóme sv. Alžbety
1907 - 17. III.: V Košiciach začali vychádzať legendárne robotnícke noviny Kassi Munkás.
Mesto zriadilo park v južnej časti Hlavnej ulice.

1908 - V blízkosti Katovej bašty sa Uhorská vláda rozhodla na pamiatku Františka II. Rákciho rozhodla postaviť repliku domu, v ktorom žil vo azyle v tureckom meste Rodošto.
Výstavba Rotundy na Zbrojničnej ulici.

1909 - Výstavba secesnej budovy na Hviezdolavovej ulici, kde v súčasnosti sídli Východoslovenské múzeum
1912 - Prestavba prízemnej časti Urbanovej veže, výstavba arkád a obloženie náhrobnými kameňmi.
1913 - Výstavba Radnice, dnes sídla mestskej časti Košice-Staré mesto. Budova bola ukončená v roku 1914.
1914 - Elektrifikácia mestskej verejnej koľajovej dopravy - 28.02.1914
1918 - 29.XII.: Košice obsadila Československá armáda.
Na prelome rokov 1918 a 1919 mali Košice 49 tisíc obyvateľov.

1923 - Inštalácia neogotického oltára troch košických mučeníkov v Dóme sv.Alžbety .
1924 - Letecká linka sa predĺžila z Prahy ceu Bratislavu do Košíc
1. ročník Medzinárodného maratónu mieru.

Vznik Verejnej knižnice, súčasnej Verejnej knižnice Jána Bocatia. Síslo mala v starej radnici.

1927 - Vznik košického štúdia Československého rozhlasu.
Ukončenie výstavby kina Fórum vo dvore na Hlavnej č.59, ktoré bolo neskôr známe ako kino Slovan a Kapitol.

1929 - Začal 1. ročník cyklistických pretekov Košice-Tatry-Košice. Ide o najstaršie viacetapové cyklistické preteky v niekdejšom Československu.
1932 - Mesto vydáva publikáciu, ktorá dokladuje vtedajší rozvoj najmä v kapitole Sociálny vývin mesta Košice
1935 - 24. VIII.: Objavenie Košického zlatého pokladu Košického zlatého pokladu
1937 - Vznik Vysokej školy technickej M.R. Štefánika - prvej vysokej technickej školy na Slovensku.
1938 - Počet obyvateľov Košíc je 70 tisíc.
Po Viedenskej arbitráži Košice obsadili maďarské Horthyovské vojská a Košice sa stali súčasťou Maďarska. V takomto stave sa v Košicaich žilo 5 rokov a okupácia skončila deportáciou Židov.

1943 - Ukončenie stavby Rodošto.
1945 - 19. I. 1945: Oslobodenie Košíc vojskom 4. ukrajinského frontu.
5. IV.: V župnom dome zasadá Národný front Čechov a Slovákov, vyhlásenie Košického vládneho programu.

1946 - Vznik Štátnej vedeckej knižnice
1947 - Vznik Slovenského technického múzea
1948 - Založenie Lekárskej fakulty UPJŠ
1949 - Založenie Vysokej školy veterinárskej
1951 - Vznik Krajskej galériej, predchodcu dnešnej Východoslovenskej galérie
1952 - Vysoká škola technická má fakulty - banícku, hutnícku a tažkého strojárstva
1954 - Postavenie Amfiteátra. Nachádza sa mieste niekdajšieho cintorína.
1955 - 1. IV.:Prvé práce na úzkoľajovej železničnej dráhe v Čermeľskom údolí.
1959 - Založenie profesionálneho Bábkového divadla
1960 - Počet obyvateľov mesta je približne 95 tisíc.
1962 - Na západnej strane sa začína stavať sídlisko Terasa, v súčasnosti najpočetnejšia mestská časť Košice-Západ. Z niekdajšej synagógy vzniká Dom umenia.
1964 - Počet obyvateľov mesta narástol do počtu 100 tisíc.
1965 - Začiatok činnosti polikliniky Sever.
1966 - 3. XII.: Urbanovu vežu postihol požiar, ktorý zničil historický legendárny zvon Urban z roku 1557, vážiaci 7 ton.
1968 - 21. VIII.: Okupácia Košíc vojskami Varšavskej zmluvy. Mesto obsadili tanky.
1969 - 4. I.: Vznik Štátnej filharmónie Košice,
otvorenie obchodn0ho domu Prior na Hlavnej ulici, dnes je táto budova známa ako OD Tesco.

1970 - Dóm sv. Alžbety, kaplnka sv. Michala a Urbanova veža sa stávajú národnými kultúrnymi pamiatkami.
1971 - Začiatok prevádzky najväčšieho košického hotela - hotel Slovan, kvôli ktorému sa zbúrala nádherná budova legendárneho horela Schalkház.
V dôsledku výstavby a rozvoja VSŽ sa do mesta sťahuje množstvo ľudí z vidieka. Prestáva platiť pravidlo: čo Košičan to mešťan. Počet obyvateľov Košíc vzrástol na 150 tisíc.

1973 - Historickú a malebnú, no kapacitne nedostatočnú budovu košickej železničnej stanice nahradilo architektonické monštrum - súčasná železničná stanica.
1976 - 23. august: Požiar pri Mestskom parku, kde vyhorel najväčší mlyn, zásobujúci Košice a okolie.
1977 - 10. III.: Vedľa železničnej stanice vznikla nová autobusová stanica.
29. VI.: Košice sa rozširujú, začiatok výstavby sídliska Dargovských hrdinov.

1979 - nárast počtu obyvateľov Košíc na 120 tisíc.
December: Začiatok stavby ZOO v Kavečany

1980 - Ukončenie výstavby plážového kúpaliska Ryba.
1981 - Otvorenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou na Terase, ktorá v tom čase mala 1 071 lôžok.
31. X.: Vznik pešej zóny v centre mesta.


1983 - 3. II.:Vzhlásenie mestskej pamiatkovej rezervácie - najväčšej svojho druhu na Slovensku.
1984 - 2. I.: Zákaz vjazdu automobilom na pešiu zónu.
Začiatok rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety

Výstavba sídliska Ťahanovce.

1985 - Dokončenie výstavy centra Krajského výboru KSČ, súčasného Bieleho domu na Tr. SNP 48/A
September: Sprístupnenie ZOO

1987 - Počet obyvateľov mesta sa rozrástol na 238 tisíc.
Otvorenie obchodného domu Dargov.

1989 - 17.XI.: V Prahe začala Nežná revolúcia, ktorá našla okamžitú odozvu aj v Košiciach. Do ulíc vychádzajú desaťtisíce Košičanov a protestujú proti komunistickému režimu.
1991 - Otvorenie expozície v pamätnom dome Františka II. Ríkociho - Rodošto
1992 - Otvorenie Východoslovenskej galérie v nových priestoroch Župného domu.
Máj: Zriadenie divadla Romathan - prvé strredoeurópske porfesionálne divadlo Rómov

1993 - 1.január: Vznik Slovenskej republiky, Košice sú druhé najväčšie mesto štátu.
1994 - 23. IX.: Ukončenie rekonštrukcie Štátneho divadla, slávnostná premiéra.
1995 - Návšteva pápeža Jána Pavla II., svätorečenie trom košickým mučeníkom
Obnovenie vrtov v rekreačnej oblasti Anička a prevádzkovanie minerálneho prameňa "košickej vajcovky".

Košice majú takmer 241 tisíc obyvateľov.

Vznik Košického profesionálneho divadla Jorik.

1996 - Začiatok veľkej prestavby centra mesta.
Mesto vysťahovalo Verejnú knižnicu Jána Bocatia z priestorov historickej radnice a rozhodlo o prinavrátení budovy k jej pôvodnému účelu. Začala sa jej rekonštrukcia.

Do Urbanovej veže bola umiestnená kópia zvonu Urban, ktorý zhorel v roku 1966. Nový zvon uliali VSŽ Košice.

Coordonator sectiune: Madalina Marcu | Gavrila Bogdan + Asociatia Studentilor din Facultatea de Limbi Straine | Contact

 

Home | BAC/Teze | Biblioteca | Referate | Games | Horoscop | Muzica | Versuri | Limbi straine | DEX

Modele CV | Wallpaper | Download gratuit | JOB & CARIERA | Harti | Bancuri si perle | Jocuri Barbie

Iluzii optice | Romana | Geografie | Chimie | Biologie | Engleza | Psihologie | Economie | Istorie | Chat

 

Joburi Studenti JOB-Studenti.ro

Oportunitati si locuri de munca pentru studenti si tineri profesionisti - afla cele mai noi oferte de job!

Online StudentOnlineStudent.ro

Viata in campus: stiri, burse, cazari, cluburi, baluri ale bobocilor - afla totul despre viata in studentie!

Cariere si modele CVStudentCV.ro

Dezvoltare personala pentru tineri - investeste in tine si invata ponturi pentru succesul tau in cariera!

 

 > Contribuie la proiect - Trimite un articol scris de tine

Gazduit de eXtrem computers | Project Manager: Bogdan Gavrila (C)  

 

Toate Drepturile Rezervate - ScoalaOnline Romania