Home | BAC/Teze | Biblioteca | Jobs | Referate | Horoscop | Muzica | Dex | Games | Barbie

 

Search!

     

 

Index | Forum | E-mail

   

 Aceasta pagina isi propune sa va familiarizeze cu Slovacia, una dintre cele mai frumoase tari din centrul Europei. Speram ca aceasta pagina sa vina in ajutorul tuturor slovacilor din Romania dar si elevilor care studiaza limba slovaca.

 

 
 
 
 
 Meniu rapid  Portalul e-scoala | CAMPUS ASLS | Forum discutii | Premii de excelenta | Europa





 

 

 


Inapoi la cuprins
 

Ján Kollár

Osobnosť Jána Kollára som si vybral pre jeho takmer dokonale rozpracovanú koncepciu školstva a jeho významné pedagogické názory, ktoré boli však časom bohužiaľ zabudnuté a k ich realizácii nedošlo.
Jána Kollára môžem však právoplatne zaraďiť k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej literatúry, kultúry a pedagogiky. Je známe i to , že osobnosť a dielo J.Kollára je preskúmané viac ako diela iných autorov.
Kollár mal veľký vplyv na vtedajšiu slovenskú verejnosť, ba dokonca jeho diela sa stali inšpiráciou pre mladú štúrovskú generáciu, ktorá sa však s ním v otázke spisovnej slovenčiny dostala do konfliktu.
Veľkým prínosom pre našu spoločnosť je i jeho interpretácia vlastných pedagogických názorov, s ktorými vás bližšie oboznámim vo svojej práci.


Cesta životom Jána Kollára.

Ján Kollár, narodený 29. júla 1793 v Mošovciach na Slovensku, vyrastal v enanjelickej rodine. Rodinný život, dedinské prostredie a škola kladne vplývali na jeho humanistický vzťah k spoločnosti.
Ako sedemročný nastúpil v roku 1800 do ľudovej školy v Mošovciach.Jeho prvými učitelmi boli J. Hrúz, J. Šulek a A. Burian. Už v tomto období sa u mladého Kollára prebudila láska ku knihám a vedomostiam, ktorá bola v budúcnosti príčinou odchodu z rodinného domu.
Roku 1806 odišiel do Kremnice, kde študoval 3 roky na nižšom gymnáziu.Po ukončení nižšieho gymnáyia odchádza k bratrancovi do Slovenského Pravna. O rok neskôr pôsobí ako pomocný učiteľ A. Buriana v Mošovciach.
V rokoch 1810-1812 pokračuje v štúdiu na Evanjelickom Gymnáziu v Banskej Bystrici. Tu, hlavne pod vedením profesora P. Magdu, nastáva rozkvet Kollárovho duchovného života, čo využíva neskôr vo svojej pedagogickej tvorbe.U svojho profesora oceňoval hlavne to, že nevzdelával len pamäť ale i rozum, úsudok, cit, srdce a dbal aj na rozvoj telesnej výchovy. Oceňoval tiež i jeho dodržiavanie školského poriadku a jeho rovnotárskeho prístupu ako k žiakom bohatým tak aj k žiakom chudobným. Profesor P. Magda sa stal vzorom pre mladého Jána Kollára.
V jeseni 1812 prichádza na Evanjelické lýceum do Bratislavy, kde študuje do roku 1815. Avšak J.Kollár často kritizuje výučbu na tomto lýceu. Predovšetkým kritizuje memorovanie učebnej látky a veľký odstup učiteľa od žiaka. Kôli nedostatku financií začína Kollár vyučovať deti v zámožných rodinách a neskôr sa stáva učiteľom a správcom sirotinca, ktorý vydržiavala evanjelická cirkev pre 8 až 10 detí.
„Tu som sa dostal do svojho živlu, tu som sa oboznámil s pedagogickými dielami, tu som poznal výchovné ústavy.“ To boli slová, ktoré zazneli z úst J.Kollára, keď postupne nachádzal sebarealizáciu v spoločenskom živote. Sirotinec bol pred príchodom J.Kollára zanedbaný a chovanci boli bledí a chorľaví. Spávali, bývali, jedávali v jednej izbe. Prvé čo nový správca spravil bolo, že zariadil ešte jednu miestnosť, nariadil čistotu v posteliach, hygienu pred a po spánku. Ďalej zaviedol nové vyučovacie predmety ako bola hudobná výchova, estetická výchova, spev, tanec, kreslenie a iné predmety.Ústav získal takú povesť a dôveru, že do neho i cudzinci ale najmä dôstojníci a lekári posielali svoje deti. Po absolvovaní kandidátskej skúšky u superintedanta
A. Lovicha v roku 1816 pôsobil ako vychovávateľ v Banskej Bystrici u rodiny Ľ. Kolbenhayera. Tu spoznáva významné osobnosti kultúrneho života, ktoré mu doporučili štúdium v Nemcku.
O rok neskôr na jeseň roku 1817 odchádza Kollár študovať evanjelickú teológiu na Jenskú Univerzitu.Tu sa vďaka svojím priateľom spoznáva s významnými predstaviteľmi svetovej literatúry ako bol napríklad Goethe.
Súčasne ako Kollár sledoval nemecký spoločenský a kultúrny rozvoj, rástla i jeho túžba zostať verný svojej domovine a svojmu ľudu. Jeho láska k domovine bola natoľko silná, že dokázal opustiť svoju lásku Fridriku Schmidtovú a odmietnuť miesto pastora v Lobede. Dňa 28.marca 1819 J.Kollár zložil záverečné skúšky a dostáva dekrét o absolvovaní Jenskej Univerzity. Hneď po skúškach odchádza na Slovensko. Po príchode začína jeho pôsobenie na evanjelickej fare v Pešti, ktorá slúžila nemeckej a slovenskej menšine. Kollár a jeho vstúpenci si museli vydobiť právo na slovenskú bohoslužbu a neskôr i na slovenskú školu.Jeho postavenie posílilo až vyhlásenie cisára o samostatnosti slovenskej evanjelickej cirkvi.A tak sa začali plniť Kollárove ciele. Spolu so Zuzanou Kokešovou otvorili v Pešti prvú dievčenskú školu, v ktorej sa vyučovali ručné práce. Kollár povzbudzoval svojich slovenských cirkevníkov aby posielali svoje dievčatá do tejto školy.O dva roky neskôr sa splnil i tretí ciel J. Kollára. Po dvoch rokoch úmorného vybavovania a prosenia vzniká slovenská ľudová škola v Pešti.Prvým učiteľom sa stáva Samuel Matejkovský, ktorý súčasne plní i úlohu organistu v kostole.J.Kollár takmer 30 rokov pôsobil ako farár a kazateľ slovenskej evanjelickej cirkvy.V tomto období si Kollár získal vedúce postavenie i v slovenskej literatúre a to konkrétne dielom Slávy dcera.
Pre ľudové školy vyšla roku 1825 v Budíne Čítanka anebo kniha k čítaní pro mládež ve školách slovanských v mněstech a dědinách, ktorej spoluautorom bol i Ján Kollár. O rok neskôr vychádza v Pešti Šlabikář pro dietky, s Prídavkom latinských, uherských a nemeckých článkú k čítaní. Od 1. októbra 1839 pôsobí v peštianskej ľudovej škole i jeho obdivovateľ a priateľ Ján Kadavý, ktorý sa postavil na stranu štúrovcov, čím sa zprotivil Kollárovi.
V marci roku 1849 Kollár prijíma miesto profesora slovanskej archeológie na Univerzite vo Viedni.O rok neskôr sa stal čestným doktorom Filozofickej fakulty Pražskej Univerzity. 24. januára 1952 zomiera vo svojom v byte vo Viedni. Roku 1904 preniesli jeho pozostatky do Prahy na cintorín v Olšanoch. Pre poznanie Kollárových pedagogoických názorov majú osobitný význam jeho Pamäti z mladších rokov života, z ktorých vidieť, aké živé boli spomienky J.Kollára na svojich prvých učiteľov. Šlabikár a Čítanka, Kollárove učebnice a Plán reorganizácie školstva dokreslujú jeho pedagogické názory.

Pedagogické názory a tvorba Jána Kollára.

Kollár sa do dejín školstva zapísal ako autor viacerých významných učebníc, a to Šlabikáře pro dítky (1826), ktorý bol tlačený na náklady evanjelickej cirkvy. Druhým dielom, určeným na vzdelávanie mládeže, bola učebnica Čítanka anebo kniha k čítaní pro mládež ve školách slovanských v mněstech a dědinách vydaný v roku (1825). Avšak za prvotinu v pedagogickej tvorbe sa považuje Abecedár pro dítky, ktorý bol vydaný v Budíne v roku 1823. Dielo Šlabikář pro dítky sa vyznačovalo tým, že bolo písané zároveň v troch rečiach a to v češtine(22 strán), nemčine a v latinčine (1,5 strany). V abecednej časti sú uvedené písmená napísané švabachom a latinkou, veľké i malé, písané i tlačené písmená. Po tématickej stránke bolo toto dielo obohatené o príslovia, modlidby, bájky a rozprávky. Na druhej strane sa tu vyskytujú i príbehy, založené na skutočnosti, ktoré dostávali charakter zastrašovacieho prostriedku a tým mali slúžiť k pestovaniu slepej poslušnosti detí.
Kollár je spoluautorom a vydavateľom diela Čítanka anebo kniha k čítaní pro mládež ve školách slovanských v mněstech a dědinách. Jeho šlabikáre neznamenajú výrazný pokrok v elementárnom čítaní ale novátorstvom v slovenskej literatúre bolo obohatenie čítaniek o nové estetické a náučné prvky.Treba však povedať, že čítanka nebola čítankou v dnešnom význame tohto slova. Nemala slúžiť literárnej výchove ale jej úlohou bolo školskej mládeži a pospolitému ľudu poskytnúť ucelený systém poznatkov o človeku, o prírode, o cirkvi a o iných dôližitých a aktuálnych témach. Kolár pokladal čítanku aj za „zábavné a užitočné“ čítanie pre ľudí. V tomto diele sa Kollár nezameriava len na vychovávanie detí, ale aj na výchovu dospelých. Dospelému čitateľovi sú určené časti čítanky, kde prevláda hlavne výkladový štýl. V tejto časti môžem spomenúť časť Mlieko , v ktorej sa zaoberá spracovaním a kvalitou mlieka a mliečnych výrobkov.
Mnohé kapitoly sú koncipované podobne ako slávne Komenského dielo Orbis sensualium pictus, ktoré bolo nielen jedinečnou učebnicou jazykov ale aj enciklopédiou vecných poznatkov. Od učiteľov Kollár vyžadoval, aby sa dôkladne oboznámili s celou knihou a problematikou obsiahnutú v čítanke. Učitelia by mali nielen jasne učivo vysvetliť, ale aj podľa potreby doplniť o poznatky nové. Učiteľ má brať zreteľ na vek a schopnosti žiakov a podľa toho postupovať v zmysle Komenského didaktiky po stupňoch – od najľahšieho k ťažšiemu a zložitejšiemu.


Kollárova koncepcia školstva.


V roku 1849 Ján Kollár vyjadril svoje predstavy o organizácii a študijnom pláne skôl (v slovenskej časti Uhorska) vo svojom spise, ktorý bol adresovaný Rakúskej momarchii. Preklad tohto spisu znie: „Myšlienky a plán časuprimeranej reorganizácie škôl a celkovej národnej výchovy v Rakúskej monarchii, najmä na Slovensku.“
Kollár v pláne hovorí o škoskej výchove (počnúc od škôl materských až po školu vysokú). Je však známe, že Kollár vychádzal z Komenského pedagogických zásad, najmä v prvej časti svojho spisu dotýkajúceho sa predškolskej výchovy a ľudového školstva. Kollár chce na Slovensku vybudovať hustú školskú sieť, hlavne škôl materských a ľudových.
V druhej časti spisu navrhuje zriadenie materských škôl, ktoré by patrili pod ľudové školy. Vo vývoji malých detí Kollár venuje pozornosť najmä zmyslovej výchove a miernej disciplíne. Okrem dôvodu začínať s výchovou včas uvádza ako ďalší dôvod pomoc rodičom, ktorí buď nevedia vychovávať svoje dietky, alebo sami nedostali výchovu , alebo vychovávať nemôžu kvôli pracovným povinnostiam, ale aj pre veľkú chudobu. Podľa Kollára by deti do materskej škôlky mali prijímať v druhom alebo treťom roku a mal by trvať do šiesteho roku života dieťaťa.
Po materskej škôlke by deti automaticky prichádzali do škôl obecných. Obecné školy nazýva na vidieku dedinskou školou, v mestách však nižšou meštianskou školou. V oboch školách výučba trvá štyri roky a je organizovaná do tried podľa ročníkov. Vyučovanie by v obecnej škole začínalo v piatom až siedmom roku žiaka a končilo asi 11.-tym rokom.
Prvý rok štvorročnej obecnej školy nazýva Názorovou školou alebo intuitívne vyučovanie. Ide o akýsi prechod od materskej školy k elementárnemu vzdelávaniu v obecnej škole. Ako „vedľajšie veci“ uvádza čítanie, písanie a kreslenie, ktoré plnia úlohu doplnku názorného vyučovania. Ako ďalšie predmety pre tento ročník navrhuje náboženstvo, počty, geometriu a spev, čo pripomína Komenského Informatórium školy materskej, ale aj zjednodušenú koncepciu Svobodovej Škôlky. Druhý ročník nazýva Kollár „napodobňovacím“. V tomto ročníku prechádza od zmyslového poznávania k vývinu chápania i abstraktných pojmov. Ďieťa v tomto ročníku zpoznáva pôvod, podstatu, následky, cieľ a rozličné pomery vecí a predmetov.Učí sa napodobňovať, vytvárať a nakresliť to, čo na dieťa citovo zapôsobilo. Tretí ročník je zameraný na poznávanie prírodných zákonitostí, osvojovanie si náboženstva, mravouky a rečových schopností.Vyučovacím jazykom v obecnej škole je materinský jazyk.V tomto ročníku by sa deti mali zoznámiť s domácimi, poľnými a lesnými zvieratmi. Kollár ďalej do tohto ročníka zaraďuje cvičenia v praktických zamestnaniach a novinkou je i samostatný predmet telesná výchova zameraná na pohybové cvičenia.
Štvrtý ročník Kollár charakterizuje ako „putovný“. Je zameraný na poznávanie cudzích krajín a porovnávanie ich s vlasťou. Popri pedmetoch z nižších ročníkov sa začínajú vyučovať i „reálne predmety“, medzi ktoré zaraďuje ľudovú chémiu, ľudovú fyziku, geometriu, ľudový národopis, zemepis a dejepis slovanských a susedných národov.
Veľkú pozornosť vo svojom pláne Kollár venoval meštianskym školám, ktorých učebný plán je veľmi pestrý a bohatý. Diferencoval pojem meštianska a ľudová škola. Kollár delí meštianske školy na tri typy.
Meštianska náuková škola je zameraná na všestranné rozvíjanie vedomostí. Vyučovali by sa tu predmety technického rázu ako je vyššia chémia, fyzika, kaligrafia, geometria, počty, ale aj humanitné predmety ako je cudzí jazyk, ekonomika, dejepis, gymnastika.
Meštianska živnostenská aleba priemyselná škola je určená na prípravu žiakov na reálny život.Popri predmetmi ako je chémia,fyzika, vyššie počty, ľudová architektúra sa žiaci oboznamujú s rozličnými tovarmi a produktami. Povinne by sa vyučovala tiež antropológia, gymnastia a niekoľko cudzích jazykov.
Meštianska vedná škola je zameraná na praktické využívanie geometrie ale aj na filozofiu, psychológiu, estetiku a cirkevné dejiny.Kollár pri meštianskej škole uvádza učebnice a príručky pre jednotlivé ročníky pre žiakov a zvlášť pre učiteľov.
Medzi vedecké školy Kollár zaraďuje gymnáziá a lýceá.Gymnáziá mali mať dve oddelenia,a to gramatickú a humanitnú školu. Každá z nich mala dve triedy a trvala dva roky. Cieľom gymnázia bolo oboznámenie sa so starými jazykmi a s ich literatúrami a príprava na štúdium na univerzite.Kollárovo gymnázium svojím obsahom poskytuje humanistické vzdelanie. Na gymnázium malo nadväzovať právnické a teologické lýceum. Odborným školám Kollár nevenuje veľkú pozornosť.
Štúdium by podľa Kollára malo vyvrcholiť na univerzite , o ktorej Kollár vo svojom pláne bližšie neinformuje.
Kollár tiež uvažuje o založení rozličných spolkov, vedeckých spoločností, múzeí, galérií ap. Myslí aj na založenie ústavov pre slepcov, hluchonemých a sirotincov.
Vysoké nároky Kollár kládol na vzdelanie učiteľa.Jeho povinnosťou je nielen učiť, niečo čítať, ale tiež , aby slovám žiaci rozumeli. Kollár žiada od budúceho učiteľa, aby bol dobre pripravený na svoju prácu, aby bol dôkladne vzdelaný a hmotne tak zabezpečený aby sa mohol celkom venovať škole a výchove a ktorý by nemohol mať iné zamestnanie, ktoré by ho živilo. Kollár odporúča zakladať vzdelávacie ústavy pre budúcich učiteľov pre obecné a meštianske školy.Požiadavky pre učiteľa obecnej školy boli: min. vek 18 rokov, absolvovanie meštianskej školy resp. prvých štyroch tried gymnázia. Požiadavky pre učiteľa meštianskej školy boli: min. vek 18 rokov, absolvovanie meštianskej školy s vyznamenaním resp. prvých štyroch tried gymnázia. Učitelia ďalej musia absolvovať dva roky učiteľského seminára. Kollár tiež vyslovil požiadavku pripravenosti učiteľov na postihnuté deti.
Plán obsahuje aj zoznam pomôcok, ktoré škola potrebuje pri výchove a vzdelávaní. Pre výučbu telesnej výchovy žiada vybaviť a založiť gymnastický
kabinet, ďalej žiada zakladať knižnice, čitárne a spolky ktoré mali pomáhať pri samovzdelávaní učiteľov a žiakov.


Kollárovi v duchu Komenského didaktických zásad išlo o bystrenie zmyslov , cvičenie reči a umu. Kollár tvrdí, a ja sa s ním stotožňujem, že len vzdelávanie robí človeka skutočným človekom. Jána Kollára môžem právom zaradiť medzi významných predstaviteľov komeniánskej tradície na Slovensku v 1999. storočí.
Kollárove pedagogické idey mali veľký vplyv najmä na štúrovcov a ich prostredníctvom i na ďalšie generácie slovenských pedagógov.
Jeho diela sú stálym predmetom skúmania slovenských i zahraničných historikov, literárnych kritikov, filozofov, teológov a pedagogikov.

Biblografia

Pri tvorbe tejto práci som čerpal informácie z nasledovných periodík:

Dejiny školství a pedagogiky – Miroslav Somr a kol.
Základné pedagogické a psychlogické diela – Ľudovít Bakoš
Albert Reble – Dejiny pedagogiky
Kapitoly z dejín slovenského školstva a pedagogiky – Jozef Pšenák
Dejiny školstva a pedagogiky – T.Srogoň, J.Mátej, J.Schubert

Coordonator sectiune: Madalina Marcu | Gavrila Bogdan + Asociatia Studentilor din Facultatea de Limbi Straine | Contact

 

Home | BAC/Teze | Biblioteca | Referate | Games | Horoscop | Muzica | Versuri | Limbi straine | DEX

Modele CV | Wallpaper | Download gratuit | JOB & CARIERA | Harti | Bancuri si perle | Jocuri Barbie

Iluzii optice | Romana | Geografie | Chimie | Biologie | Engleza | Psihologie | Economie | Istorie | Chat

 

Joburi Studenti JOB-Studenti.ro

Oportunitati si locuri de munca pentru studenti si tineri profesionisti - afla cele mai noi oferte de job!

Online StudentOnlineStudent.ro

Viata in campus: stiri, burse, cazari, cluburi, baluri ale bobocilor - afla totul despre viata in studentie!

Cariere si modele CVStudentCV.ro

Dezvoltare personala pentru tineri - investeste in tine si invata ponturi pentru succesul tau in cariera!

 

 > Contribuie la proiect - Trimite un articol scris de tine

Gazduit de eXtrem computers | Project Manager: Bogdan Gavrila (C)  

 

Toate Drepturile Rezervate - ScoalaOnline Romania